Púť radosti 11. - 13.2.2011

     Púte radosti, ktoré organizuje „Domček“ (nezisková organizácia) sú duchovnou obnovou pre mladých nad 15 rokov. My (skupina 13), sme si vybrali v poradí už 48.  tzv. „valentínsku“ púť, ktorá sa konala v dňoch od 11. – 13. februára 2011 v Pavlovciach nad Uhom.

„Láska sa raduje z pravdy“ – taká bola téma našej púte.

    V duchu tejto časti z Pavlovho hymnu sme prežili celý víkend. Do Pavloviec nad Uhom sme dorazili objednaným autobusom, ktorý z farského parkoviska odchádzal krátko po 15stej hodine. Keďže sme na miesto konania dorazili medzi prvými – naše ruky sa zišli pri pomoci organizátorom. Registrácia účastníkov sa začala síce neskôr ako sa plánovalo, ale všetko sa do začiatku programu, ktorým bol otvárací ceremoniál a následne sv. omša, pohodlne stihlo. Účastníkov na púti bolo neúrekom, cca 650 mladých ľudí, tým počas týchto dní slúžilo spolu 19 kňazov. V malých skupinkách, do ktorých sme boli rozdelení pri registrácii sme rozoberali danú tému, zdieľali sa, spoločne sa modlili, jedli, diskutovali, spoznávali sa... Hlavným hosťom púte bol hovorca KBS CSILic. Jozef Kováčik – ten nás vo svojej prednáške „vtiahol“ do sveta médií a rozobral, akú pravdu prezentujú; ďalej upozornil na televízne programy, tlač, reklamu...povzbudil nás k hľadaniu naozajstnej pravdy; nie len k pasívnemu postoju prijímania nehodnoverných, resp. neoverených informácií. Pešiu púť do Vysokej nad Uhom, k hrobu Anky Kolesárovej (cca 2 km od Pavloviec) sprevádzala spoločná modlitba sv. ruženca. Zastavili sme sa aj pri Domčeku (tu bola možnosť občerstviť sa, prezrieť si novoposvätenú kaplnku...), kde nám svoje požehnanie dal otec arcibiskup Bernard Bober. Po návrate z Vysokej bol pre nás pripravený skvelý koncert Mariána Čekovského, ktorý v spolupráci s rodinou Fabianovcov prezentoval projekt Via Lucis (Cesta svetla). Večer svedectiev a moderovaná adorácia ukončili „oficiálny“ sobotňajší program. V nedeľu nás čakala práca v skupinkách, kronika, sv. omša, lúčenie, balenie a...upratovanie. Počas celej púte bol stále priestor na sviatosť zmierenia, tiež bola možnosť ísť na modlitbu príhovoru a adoračná miestnosť bola k dispozícii každému, kto chcel chváliť, prosiť, ďakovať....

    Verím, že táto púť nebola pre našich birmovancov iba povinnosťou, ale tiež duchovným občerstvením, zmenou, možnosťou rozšíriť si vlastné obzory, spoznať nových ľudí, získať nové názory i pohľady na svet a pravdu v ňom...

    Dúfam, že radosť, ktorú sme tam mohli zažiť, si nebudeme nechávať iba sami pre seba a podelíme sa o ňu.

D. Gardošová