... čas zamyslenia sa.
Advent a štyri sviece
Určite ste už niekde čítali alebo počuli príbeh o štyroch zapálených sviecach na adventnom venci. O tom, ako sa potichu zhovárali. Prvá z nich sa volala POKOJ. Rada svietila, ale zdalo sa jej, že ľuďom na nej nezáleží, pretože netúžia po pokoji. Dávali prednosť sváru, hádkam, vyháňali ju zo svojich domovov. Preto jej svetlo slablo, až úplne vyhaslo. Druhej sa darilo horieť o čosi dlhšie. Volala sa VIERA a chcela ľuďom svietiť na cestu. Aj ňou ľudia opovrhovali. Pretože bola zbytočná, nemoderná, vymenili ju za lepšie svietidlá. Keďže nechránili jej plameň, prievan zhasol aj druhú sviecu. LÁSKOU sa nazývala tretia svieca, ktorú takisto zavrhli. Nahradili ju rôznymi prskavkami a delobuchmi. Tak ako tie pred ňou, aj ona veľmi rýchlo zhasla. V tom vošlo do izby dieťa a začudovane hľadelo na zhasnuté sviece. Rozplakalo sa, lebo nesvietili. Vtedy sa ozvala štvrtá. Bola jediná, ktorá horela a volala sa NÁDEJ...
Koniec = začiatok?
Advent je čas, kedy má človek spomaliť a zamyslieť sa. Koľkí z nás sú práveže počas neho nepokojní, nervózni a hádaví. Chýba nám pokoj v duši. Nikdy nemáme čas zastaviť sa. Práveže naopak, pridávame, lebo sa blížia Vianoce a nás čaká ešte plno povinností. Doma, v práci. Preto sa spieva v jednej známej piesni: spomaľ, máš privysokú rýchlosť! Nájdime si priestor na to, aby sme tento čas viacej trávili so svojou rodinou, deťmi. Venujme im úsmev, lásku, pohladenie. Spoločne sa v modlitbách stretávajme pri adventnom venci. Radujme sa, lebo tento čas je čas radosti. Radosti z očakávania príchodu Ježiša Krista. ON je začiatok.
Príbeh nekončí!
Spomeňte si na príbeh o šyroch sviecach. Nie je dokončený, aj keď má koniec. Tým koncom sa však začína niečo nové. Aj jedným dobrým skutkom sa dá urobiť zázrak, ak máme nádej. Nikdy nie je neskoro. Začnime s NÍM už teraz. Aby sme sa pri štedrovečernom stole stretli pripravení. Veď ON je viera, ktorá nám prináša do sŕdc pokoj, nádej a lásku.
JM
